Revue svetovej literatúry 4/2014
Najnovšie číslo Revue svetovej literatúry prvý raz prináša ukážky z tvorby arabských spisovateliek v slovenskom preklade. Výber z arabskej ženskej prózy je uvedený zasvätenou štúdiou, veľmi objavnou a zaujímavou, z pera Zuzany Gažákovej, ktorá bola zostavovateľkou aj prvého arabského čísla v roku 2009. Okrem zostavovateľky sa zúčastnili na prekladoch aj doktorandky odboru arabistika Danuša Čižmíková, Katarína Bešková a Mária Lacináková a študentky magisterského stupňa Zuzana Pristašová, Zuzana Nízka, Lenka Kozoňová a Lucia Dubayová.
Ťažiskom tohto výberu, ktorý sprevádzajú ukážky z tvorby súčasnej marockej výtvarnej umelkyne Lally Essaydi, sú autorky z Egypta, Palestíny, Libanonu a Sýrie. Nezabudli sme však ani na predstaviteľky vzdialenejších a exotickejších častí arabského sveta, kde sa literárne aktivity žien začali rozvíjať oveľa neskôr.
Okrem prekladov z arabčiny nájdete v RSL aj pripomienku dvojstého výročia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenku, článok k udeleniu Novelovej ceny za literatúru, poviedku rakúskej autorky Sidonie Binder-Gall, ukážku z diela Emmanuela Treviho Niečo napísané venovanú spomienke ne P. P. Passoliniho a pravdaže nechýbajú ani recenzie.
Revue svetovej literatúry 3/2014
Milí čitatelia,
po štyroch rokoch Revue svetovej literatúry opäť ponúka výber z maďarskej literatúry. V tomto čísle nájdete dva bloky textov, ktorých autorkami sú zväčša ženy. V prvej časti výberu predstavujeme tvorbu spisovateliek a poetiek z prvej polovice 20. storočia, ktorých mená sú až na výnimky takmer neznáme alebo obchádzané aj v domácom, maďarskom prostredí. Aby preklady ich básnických a prozaických diel nezavisli vo vzduchoprázdne, otvára tento súbor článok Liliany Bolemant, ktorý v skratke naznačuje okolnosti, za akých mohli (resp. nemohli) tieto vzdelané a talentované tvorkyne vstupovať do literárneho života svojej doby, aj to, aké boli ich životné cesty.
V druhej časti prinášame preklady textov autoriek a autorov z najnovšej literárnej tvorby v Maďarsku. Hlavným motívom, ktorý mali zostavovateľky na mysli pri výbere diel, je chudoba a s ňou spojené javy: spoločenské vytesnenie, ohrozenie, agresivita, úpadok. V posledných rokoch sa tieto neustále narastajúce problémy výrazne zobrazujú aj v literárnej tvorbe a v najväčšej miere práve v tvorbe žien. Tento výber sprevádza článok maďarskej literárnej vedkyne Anny Gács s veľavravným názvom Dať slovo ľuďom bez jazyka a rozhovor s momentálne najpopulárnejšou poetkou a spisovateľkou Virág Erdős. Dá sa povedať, že jej angažovaná tvorba aj s ňou spojená neliterárna činnosť (podobne ako aktivity Kriszty Bódis či Krisztiny Tóth) prekročili hranice literatúry a stali sa aktívnou súčasťou spoločenského a politického boja proti čoraz neznesiteľnejšej situácii v Maďarsku. Okrem toho, že si môžete prečítať krátke prózy autorov už známych z predchádzajúceho čísla časopisu Krisztiny Tóth a Jánosa Háyho, môžete sa zoznámiť aj s novými zaujímavými prozaičkami ako Edina Szvoren, Judit Hidas či Noémi Kiss.
Myšlienka zostaviť takéto číslo, výber textov a sčasti aj preklady vznikali v Prekladateľskom dome v Balatonfürede, kde sa prekladatelia a prekladateľky pravidelne stretávajú a pracujú s dielami aj s ich autormi. Vďaka týmto stretnutiam „pribúdajú“ aj noví, mladí prekladatelia – v tomto čísle sa predstavujú Gertrud Mária Korpič a Lucia Satinská.
Výtvarná zložka čísla prináša jednak obrazy z obdobia, v ktorom tvorili autorky prvého bloku textov, vo výbere Jana Sekala a jednak predstavuje tvorbu dvoch umelkýň mladšej generácie, maľby Andrey Fajgerné Dudás a kresby Eszter Szabó.
Číslo uzatvára preklad eseje Marcela Prousta K Baudelairovi, ktorým prekladateľ Boris Mihalkovič dopĺňa svoju sériu prekladov esejí tohto francúzskeho spisovateľa a kritika.
Revue svetovej literatúry 2/2014
Milí čitatelia,
číslom venovaným stému výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny chceme vyjadriť úctu tým, čo v nej stratili svoje životy, a priniesť ukážky z diel významných básnikov a spisovateľov zasvätené tejto udalosti. Mnohých autorov u nás nepoznáme. Dotýkajú sa témy tak, ako by to malo byť – ide vždy o výsostne individuálny ľudský osud. Spisovatelia a básnici, ktorých do výberu z britskej, americkej, kanadskej a austrálskej literatúry zaradila Danica Hollá, majú z väčšej časti túto apokalyptickú skúsenosť, bojovali v zákopoch, ošetrovali ranených, stratili členov rodiny. Okrem spomínaných anglofónnych autorov tu nájdeme aj výnimočnú poviedku od Francúzky Maryline Martinovej nazvanú S ovenčenými puškami, a u nás dosiaľ nepublikovaného nemeckého spisovateľa E. Jüngera. Ladislav Šimon vybral úryvky z jeho denníkov, preložil ich a text doplnil zasvätenou esejou. Gabriela Magová preložila poviedku Zs. Mórica Chudáci, ktorú pre nás vybral A. Tózsér. Ukrajinského básnika Mychajľa Semenka pre nás spolu s Ivanom Jackaninom objavil Marian Heveši.
Záver čísla tvorí informácia o internetovom časopise Asymptote z pera Julie Sherwoodovej. Ako vždy, predstavujeme našich prekladateľov a nechýbajú recenzie.
Prosím, všimnite si diela maliarov na obálke nášho časopisu a dokumentárne fotografie z 1. svetovej vojny, ktoré pre nás vybral Jan Sekal.
Nepochybujem o tom, že poézia i próza zaradená do tohto čísla, vo vás zanechá hlboký dojem a patrí k tomu najlepšiemu, čo sme publikovali.
Revue svetovej literatúry 1/2014
Milí čitatelia,
prvé číslo jubilejného 50. roku od založenia Revue svetovej literatúry vám prináša arménsku literatúru vo výbere nášho popredného rusistu a spolupracovníka Valerija Kupku. S touto literatúrou ste sa dlhé roky nestretli. Svojho času vychádzali diela arménskych spisovateľov, rovnako ako dnes v prekladoch z ruštiny, ale medzičasom sa pripravovalo aj zopár arménčinárov na budúcu profesiu. Kým sa stihli etablovať, spoločenské a ekonomické zmeny spôsobili, že vydavatelia stratili záujem o vydávanie kníh z „málo frekventovaných jazykov“ a spojenie sa nadlho prerušilo. Spretŕhali sa nitky spojení, generácie sa vymenili… teraz treba prácne začínať odznova.
Vo výbere vám prinášame prozaikov i básnikov, prierez generáciami. Preklady sú alebo z autorizovaných prekladov do ruštiny (v niektorých prípadoch autori písali priamo po rusky), alebo z podveršových prekladov poézie, ktorým sa hovorievalo „podstročníky“. Tak ako ste minulý rok mohli čítať ukážky z diel gruzínskych autorov, v ktorých ste objavili autentické zážitky z rokov nedávno minulých, teraz vám sprostredkujeme niečo podobné – nájdete tu súčasnosť aj závany mýtov. Všimnite si aj autentickú obrazovú prílohu. Valerij Kupka prekladal poéziu spolu s Jurajom Andričíkom a Ildikó Drugovou, prózu prekladala Ivana Kupková, Katarína Ciprusová, J. Huťová a M. Marcinková – to znamená, že osvedčený tím skúsených prekladateľov sa rozrástol o príslušníkov novej generácie, čo vítame. Okrem toho vás upozorňujeme na zaujímavý článok V. Adamíkovej-Sallée o francúzskej kultúrnej politike, na poviedku amerického autora N. Rusha, nositeľa Pulitzerovej ceny, z prostredia Južnej Afriky v preklade mladého holandčinára M. Fabiana a na kolektívny preklad veršov holandského básnika Antona Kortewega.
Ako vždy, prinášame bibliografiu predchádzajúceho ročníka, ktorú zostavil Peter Kerlik. Všimnite si, prosím, aj bohatú rubriku recenzií.