Revue svetovej literatúry 4/2015
S radosťou vám predstavujeme ďalšie číslo Revue svetovej literatúry venované lusofónnej literatúre, ktorá zahŕňa portugalsky píšucich autorov nielen z Portugalska, ale napr. aj z Brazílie, Angoly, Mozambiku či Kapverdských ostrov.
Ukážky z lusofónnej literatúry k vám prichádzajú na stranách RSL už po tretíkrát. Prvýkrát ste mali možnosť zoznámiť sa s touto – pre nás stále dosť neznámou – literatúrou v roku 2001, potom v roku 2007, a teraz, po ôsmich rokoch, vám opäť prinášame závan lusofónnej exotiky.
Hoci vám predstavujeme aj afrických a juhoamerických autorov, prevládajú v tomto čísle, na rozdiel od dvoch predchádzajúcich, hlavne ukážky z tvorby portugalských autorov. Náš výber podmienila skutočnosť, že za posledné roky prešla portugalská literatúra dynamickým vývojom: objavilo sa v nej množstvo nových autorov, z ktorých niektorí sa definitívne etablovali a priniesli so sebou aj nové témy.
Pri koncipovaní tohto čísla sme sa snažili o vyvážený výber, ktorý by na jednej strane odzrkadľoval nové témy a poetiku mladších autorov, a súčasne predstavil stálice portugalskej literárnej scény, tvorba ktorých reflektuje najzávažnejšie historické míľniky Portugalska XX. storočia. Takými autormi sú napríklad António Lobo Antunes – spolu so José Saramagom (zos. 2010), doteraz jediným portugalským držiteľom Nobelovej ceny za literatúru (1998) najväčšie meno súčasnej portugalskej literatúry. Slovenskí čitatelia mali možnosť zoznámiť sa s jeho tvorbou prostredníctvom románu Hra o prekliatych, ktorý do slovenčiny preložila Jana Benková Marcelliová. Antunes (pôvodným povolaním psychiater) sa stal priamym svedkom angolskej vojny za nezávislosť, keď v rokoch 1971 až 1973 pôsobil v portugalskej armáde ako lekár. Táto traumatizujúca skúsenosť sa stala námetom pre mnohé z jeho románov, v ktorých zobrazil dopad vojenského besnenia nielen na psychiku jednotlivca, ale aj na celú portugalskú porevolučnú spoločnosť (25. apríla 1974 sa v Portugalsku odohrala Klinčeková revolúcia, ktorá znamenala koniec diktátorského režimu a začiatok demokracie). S koloniálnou vojnou a jej dopadom na život portugalských žien sa vo svojej tvorbe vyrovnávala aj Lídia Jorge – jedna z hlavných predstaviteliek porevolučnej a postmodernej portugalskej literatúry. Problematika mužsko-ženských vzťahov, vnútorný svet žien a meniace sa postavenie žien v portugalskej spoločnosti ostávajú tematickými konštantami jej tvorby, kým po formálnej stránke patrí stále k odvážnym experimentátorkám.
Dôležitými osobnosťami súčasnej portugalskej literatúry sú aj dvaja štyridsiatnici: Gonçalo M. Tavares a José Luís Peixoto. Prvý z nich relatívne krátko (od roku 2003), no už dostal množstvo ocenení a uznanlivo sa o ňom vyjadril aj José Saramago. Tavaresove diela sa vyznačujú lakonickým, triezvym štýlom, ktorý kontrastuje s opisovanými mrazivými medziľudskými vzťahmi a citovou prázdnotou postáv (napr. román Jeruzalem, z ktorého prinášame ukážku).
José Luís Peixoto býva pre svoj poeticko-fantastický štýl často pripodobňovaný k magickému realizmu. Jeho diela sa vyznačujú silným poetickým nábojom a dokazujú, že v portugalskej literatúre je hranica medzi poéziou a prózou veľmi hmlistá. Nie náhodou je väčšina prozaikov súčasne aj básnikmi, čo je aj prípad samotného Peixotu. Niektoré z jeho prozaických diel (napr. aj román Cintorín slonov) sa môžu pokojne označiť za lyrizovanú prózu.
Spomedzi nedávnych objavov portugalskej literatúry treba určite spomenúť Dulce Marie Cardoso. Veľkú pozornosť vzbudila románom Návrat (2011), ktorým pripomenula osudy státisícov Portugalcov, ktorí sa v sedemdesiatych rokoch vrátili do Portugalska z Mozambiku a Angoly, kde zúrila vojna za nezávislosť.
Závan africkej exotiky sála z tvorby angolského autora Ondjakiho; do horkokrvnej Brazílie nás prenesú ukážky z diel Lygie Fagundes Telles a Chica Buarqueho.
Dúfame, že pri čítaní lusofónneho čísla RSL strávite príjemné chvíle.
Júlia Jellúšová
Revue svetovej literatúry 3/2015
Toto číslo je z veľkej časti venované literatúre vznikajúcej v Belgicku. Pracovne sa aj nazýva „belgické číslo“, s presnejším pomenovaním by už mohli byť ťažkosti. Podobne, ako je Belgicko na priesečníku medzi germánskou a románskou kultúrou, aj tento výber je rozdelený na dve časti, z jazykového hľadiska na „holandskú“ a „francúzsku“, inak azda flámsku a valónsku.
Jazykovú aj literárnu identitu autorov a ich diel sa pokúšajú priblížiť oba úvodné texty zostavovateľov blokov, Benjamina Bossaerta aj Ane Ostrihoňovej. Zhodnú sa na tom, že tak flámske autorky a autori, ako aj frankofónne/i majú „medzinárodné ambície“, ale pritom zotrvávajú pri svojich koreňoch. Určite bude zaujímavé porovnať si tento výber s predchádzajúcimi (svet očami arabskej aj maďarskej ženy, ukrajinský výber) zo spoločensko-ekonomického hľadiska, keďže tu ide o prostredie (aspoň zdanlivo) bohaté, demokratické, ustálené.
Benjamin Bossaert pri príprave textov z holandčiny spolupracoval s viacerými mladými prekladateľkami a prekladateľom. Vytvorenie tohto bloku predznamenali štyri flámske poviedky, ktoré ste si mohli prečítať už v prvom tohtoročnom čísle RSL. Výber v tomto čísle otvárajú dve kapitoly z dosť ironického Veľkého európskeho románu Koena Peetersa v preklade Alexandry Andreasovej, nasledujú smutno-vtipné bájky Franka Adama, ktoré preložila Beáta Tománková, a poviedka Annelies Verbeke Lasička a jeho korisť, ktorú preložil Ján Pánik. Ďalšie tri texty sa nesú vo vážnejšom, smutnejšom tóne a v centre ich pozornosti sú deti. Sú to úryvky z románov Petra Terrina Post mortem (v preklade Kataríny Čermákovej) a Stefana Brijsa Tvorca anjelov (Zuzana Pištová) a medzi nimi asi najpoetickejší text celého výberu, Malé dni Bernarda Dewulfa v preklade Annamárie Vrbovej. Blok uzatvára dramatický debut autorskej dvojice Anny Coudenys a Williama Peynsaerta V kotle, ktorý je príbehom vojnovej „veteránky“ Oľgy Gromovovej.
Výber z francúzsky písanej literatúry v Belgicku urobila Aňa Ostrihoňová. Vďaka prekladu Márie Michalkovej si môžete prečítať dve vojnové poviedky Marianne Sluszny, vychádzajúce z reálnych historických prameňov z prvej svetovej vojny. Ivana Dobrakovová preložila kapitolu z románu Thomasa Gunziga z prostredia „ultranásilnej, oportunistickej a konzumnej spoločnosti, kde sa človek stal človeku vlkom, a to v doslovnom aj v prenesenom význame.“ Aňa Ostrihoňová ponúka preklad úryvku z románu o generáciu staršej spisovateľky Jacqueline Harpman Prelet prchavých, ukážku z cyklu o neuchopiteľnej Marie Jeana-Philippa Toussainta, ale aj z dvoch novších románov najznámejšej autorky belgického pôvodu v súčasnosti Amérie Nothomb.
V čísle nájdete aj dlhšiu ukážku veľmi úspešného denníka nemeckej spisovateľky Angeliky Overathovej Všetky farby snehu, ktorú predstavuje Ladislav Šimon.
Okrem recenzií vás možno zaujme aj zdôvodnenie, ktoré odznelo pri odovzdávaní Ceny Jána Hollého za rok 2014.
„Belgické“ číslo je ilustrované reprodukciami diel multidisciplinárnej umelkyne Hilde Nijs.
Želáme vám príjemné čítanie!
Revue svetovej literatúry 2/2015
Hlavnou témou druhého tohtoročného čísla Revue svetovej literatúry je
výber zo súčasnej ukrajinskej literatúry. Sú v ňom prózy, úryvky z románov i poézia. Zostavovateľ Patrik Oriešek ukrajinský jazyk a literatúru študoval, osobne sa pozná s autormi a v jeho výbere sa stretávame s Ukrajinou, o ktorej sme sa dosiaľ nemali ako dozvedieť. Nepochybujem o tom, že to bude pre našich čitateľov objav.
Rovnakým objavom budú aj ukážky z diela výtvarnej umelkyne Žany Kadyrovej.
Okrem ukrajinského bloku nájdete v čísle výber z diela Güntera Grassa z pera Ladislava Šimona a rovnako v jeho preklade aj štúdiu Jürgena Joachimsthalera o diele G. Grassa nazvanú Koreniť. Formovať. Bubnovať. Revue svetovej literatúry si tak uctila tvorbu nedávno zosnulého G. Grassa. Boris Mihalkovič prispel prekladom esejí Marcela Prousta a Ján Zambor výberom z diela španielskeho básnika Josého Ángela Valenteho.
Revue svetovej literatúry 1/2015
RSL 1/2015 sa na prvý pohľad líši od ostatných.
RSL už dvadsať rokov vydáva Spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry. Súčasne je tento rok aj päťdesiatym od jej založenia. Od roku 1965 do roku 1994 vychádzala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Aj päťdesiatemu výročiu venujeme jedno číslo. Chceli sme, aby ste si všimli mená tých, ktorí sa skrývali za stránkami časopisu a pripravovali ho pre vás. Zvyčajne drobučkým písmenám v tiráži sa nevenuje pozornosť.
Aj obsah čísla sa trocha vymyká zvyklostiam. Tentoraz nemáme blok z niektorej národnej kultúry, ale urobili sme miesto pre novelu významného talianskeho autora Maria Rigoniho Sterna, ktorého preložila vynikajúca (a jubilujúca) prekladateľka Adriana Ferenčíková. Novela tematicky nadväzuje na naše číslo venované prvej svetovej vojne. Nemohli sme v ňom vyčerpať tému, na to nebol priestor a pre túto novelu sme sa rozhodli priestor urobiť. Navyše sme presvedčení, že v dnešných časoch je príbeh jednoduchého človeka v osídlach vojnového konfliktu rovnako aktuálny. V RSL nájdete aj verše beatníckej poetky Diany di Prima. Výber sme nazvali podľa jednej z básní Hodina biológie. Básne vybrala a preložila Slovenka s iránskym menom Miroslava Eftekhari. Rovnakým bonbónikom sú úryvky z vlastného životopisu Sylvie Plathovej nazvaného Sklenený zvon v preklade Igora Navrátila a dramatický text Rolanda Topora v preklade krúžku mladých prekladateliek z francúzštiny pod vedením Kataríny Bednárovej. Lahôdkou budú aj štyri flámske poviedky preložené nádejnými prekladateľmi z holandčiny. Prekvapí vás aj esej a báseň tchajwanského básnika Lu Fua pretlmočená Danielou Zhang Czirákovou. Pozoruhodná je aj poézia čílskeho avantgardistu, básnika Vicenteho Huidobra od Viery Dubcovej.
Dve z veľmi významných spolupracovníčok, ktoré pomáhali formovať RSL v uplynulých dvadsiatich rokoch, Danica Hollá Terenová a Eva Palkovičová, prispeli svojimi spomienkovými črtami.
Nechýbajú recenzie, rubrika Prekladatelia v čísle a Bibliografia päťdesiateho ročníka RSL od Petra Kerlika.