Revue svetovej literatúry 4/2017
V úvode posledného tohtoročného čísla RSL spomíname na našu dlhoročnú šéfredaktorku, výnimočnú prekladateľku, podporovateľku mladých prekladateľských talentov a pre mnohých z nás vzácnu priateľku Jarmilu Samcovú, ktorá nás opustila v auguste tohto roka.
Zostavovateľka prvej časti venovanej moldavskej literatúre Eva Kenderessy nazvala svoje úvodné slová Rumunská literatúra z Moldavska, z čoho by sme mohli usúdiť, že sa bude venovať menšinovej literatúre tejto krajiny, no opak je pravdou. Zostavovateľka nám predostrie stručné dejiny Moldavska, ktoré kedysi patrilo do Rumunského kráľovstva, aj jazyka jeho obyvateľov, vďaka ktorému funguje obojstranná kultúrna výmena medzi Rumunskom a Moldavskom, hoci tieto krajiny delia prísne hranice a neplatia tam pravidlá voľného obchodu.
Výber prináša prierez všetkými žijúcimi generáciami moldavských autorov a autoriek. Zo staršej generácie je to napríklad Leo Butnaru s poetikou, ktorá sa skôr blíži strednej generácii. Tá začala tvoriť v poslednej dekáde komunistického režimu a v súčasnosti je najsilnejším zástancom rumunského jazyka a identity v krajine. Spomedzi týchto autorov sa tu objaví Emilian Galaicu-Păun, Vasile Gârnet či Vitalie Ciobanu, ktorý sa v tomto smere angažuje aj ako občiansky aktivista. Najmladší autori a autorky (Dumitru Crudu, Liliana Corobca a i.) vo svojich dielach reflektujú najnovšie spoločenské a politické problémy a radosti, no spracovávajú aj sovietsku minulosť, ktorú zažili na vlastnej koži zväčša ako deti.
Výber zo súčasnej slovinskej literatúry prináša Stanislava Chrobáková Repar. Propagátorka slovenskej literatúry v Slovinsku a slovinskej u nás vybrala okrem poetických a prozaických diel aj príspevky, reflektujúce slovinskú literárnu scénu. Niektorých predstavovaných autorov sme mali možnosť spoznať na Slovensku aj naživo na festivale Capalest (P. Semolič, B. Pogačnik), diela Barbary Korun či Maje Novak by nám zostavovateľka raz rada predstavila aj v preloženej knižnej podobe, nuž dúfame, že tento svoj záväzok dodrží. My vám zatiaľ prinášame hodnotné ochutnávky.
Po týchto dvoch literárnych blokoch vás ešte čaká jeden z najväčších španielskych básnikov Antonio Machado v preklade jubilujúceho Jána Zambora a spomienka na Ninu Šuľginovú, ktorá vo svojich prekladoch prinášala slovenskú a českú literatúru ruskému publiku.
Atmosféru čísla podtrhujú svojimi dielami dvaja súčasní moldavskí výtvarníci Ghenadie Popescu a Vasile Raţă.
Revue svetovej literatúry 3/2017
Tretie tohtoročné číslo Revue je venované literatúre Spojených štátov amerických. Zostavovatelia tohto čísla Revue, anglisti Ivana Hostová a Peter Macsovszky, prinášajú skutočne nevšedný prierez autoriek a autorov spoza veľkej mláky. Ako sami píšu v úvode, máme u nás na túto krajinu dosť stereotypný pohľad: ponúka spotrebnú kultúru pre masy, akýsi kultúrny fast-food. Je to však skutočne tak, alebo je to skôr o našom (či v prípade literatúry skôr vydavateľovom a v prípade filmov distribútorovom) výbere? Takúto obrovskú krajinu a všetkých jej autorov predsa nemožno hodiť do jedného vreca s povrchným mainstreamom.
A predsa posledné číslo Revue venované literatúre Spojených štátov vyšlo takmer pred pätnástimi rokmi. Zostavovatelia tohto čísla sa preto rozhodli svojím výberom vyplniť niektoré medzery a splatiť dlhy voči starším autorom dvadsiateho storočia. Môžete si vďaka nim a ďalším prekladateľom prečítať esej, hru aj úryvok z románu Gertrude Stein, ktorú si azda všetci pamätáme z učebníc literatúry v súvislosti so stratenou generáciou, no ktorej diela sme v slovenčine zatiaľ nemali možnosť čítať.
Výber ďalej ponúka prierez dvadsiatym storočím (povojnový Delmore Schwartz, šesťdesiate a sedemdesiate roky v diele Susan Sontag, neskôr postmoderná poézia Charlesa Bersteina a vizuálna poézia Roberta Laxa) až po najaktuálnejšie diela poetické a prozaické (Craig Dworkin, Steven Zultanski či Trisha Low a ďalší), ale i tradičnejšiu protiváhu k rôznym obsahovým i formálnym experimentom dvadsiateho storočia v lyrickej poézii Louise Glück.
Prekladateľky i prekladatelia sa v prípade mnohých autorov podujali nielen na preklad, ale nájdete tu aj ich eseje o živote a diele spisovateľov či o použitej prekladateľskej stratégii.
No a na záver vás čakajú, ako vždy, zaujímavé recenzie.
Dovoľte nám rozlúčiť sa s našou dlhoročnou šéfredaktorkou Jarmilou Samcovou. Vynikajúca prekladateľka, duša našej Revue, ktorá sa celých 20 rokov starala o jej chod, náplň i distribúciu, nás opustila 20. augusta vo veku 78 rokov. Spolu s jej priateľmi a kolegami si na ňu spomenieme v poslednom tohtoročnom čísle.
Revue svetovej literatúry 2/2017
Milé čitateľky, milí čitatelia,
druhé číslo RSL tohto roka patrí poľskej literatúre. Hoci prevláda názor, že o svojich najbližších susedoch toho vieme málo a väčšmi nás zaujímajú vzdialenejšie či exotickejšíe kultúry, v tomto prípade to nie je celkom pravda. Poľská poézia a próza sa u nás pravidelne prekladá, je vnímaná ako hociktorá iná svetová literatúra, teší sa veľkej popularite. V dobrých slovenských prekladoch si môžeme prečítať veľa kľúčových diel autorov ako Witold Gombrowicz, Sławomir Mroźek, Czesław Miłosz, Wisława Szymborska, Andrzej Stasiuk, Tadeusz Róźewicz a iných. Tieto mená však v aktuálnom výbere nenájdete. Zostavovateľ Patrik Oriešek sa vybral inou cestou a aj s ohľadom na predchádzajúce „poľské" čísla RSL (ktoré pripravili Karol Chmel v roku 2001 a Katarína Laučíková v roku 2012) vybral ukážky z najnovšej tvorby strednej a mladšej generácie; Poľskú literárnu scénu pozná dôverne a ako priznáva, pri výbere sa riadil najmä vlastnými čitateľskými preferenciami, a okrem nich literárnymi cenami — tie majú u Poliakov veľký cveng a my im ich aj závidíme. Hoci, ako sa dočítate v úvodnom texte zostavovateľa, ani tento fenomén netreba vnímať čiernobielo. Ponúkaný výber odráža nové smerovania v písaní, ktoré v poľskom (podobne ako napríklad aj v maďarskom) prostredí nadobudlo „inú, prístupnejšiu, ironickejšiu, subverzívnejšiu a hravejšiu formu", venuje sa vo veľkej miere periférií v tom najširšom zmysle – a texty preto kládli prekladateľom P. Orieškovi a Kristíne Karabovej značný odpor. Pri čítaní vás neminie naliehavé otázka, či má slovenčina na to, aby prijala isté pravidlá hry, alebo má na preklad takéhoto typu literatúry rezignovať. My sme za prvú možnosť – hoci, počítajte s tým, že Vás možno zavše „zdvihne zo stoličky". Napriek tomu veríme, že vás ukážky z tvorby týchto talentovaných autorov a autoriek očaria a strávite s nimi pekné chvíle. Zo všetkých príspevkov by sme upriamili pozornosť na dva na prvý pohľad veľmi odlišné esejistické texty: Požičaná šťastie Pauliny Wilk a Pec verejná: Bezpoľštie Ziemowita Szczereka.
Číslo je ilustrované fotografiami výborného Macieja Rawluka.
Mimo bloku sme zaradili preklad ukážky z posledného románu Na Úbočí švajčiarske ho prozaika Markusa Wernera a poviedku Češky amerického autora Georga Saundersa.
Veríme, že Vás zaujme aj rozhovor Lucie Halovej s prekladateľkou Silviou Singer.
A na záver: vyzývame Vás na diskusiu. Ponúkame esej Petra Birčáka o fenoméne českých prekladov na Slovensku. Chceli by sme ňou otvoriť debatu na túto závažnú tému, ktorá súvisí s postavením prekladateľa, s knižným trhom aj s kultúrou ako takou, a preto uvítame Vaše názory a úvahy a radí ich aj uverejníme na stránkach RSL.
Želáme Vám dobré čítanie!
Revue svetovej literatúry 1/2017
Tento rok Fínsko oslavuje sté výročie svojej nezávislosti. Túto významnú udalosť reflektuje aj toto číslo RSL, ktoré by malo byť naším malým príspevkom k fínskym oslavám. Zostavovateľka Zuzana Drábeková siahla po ukážkach z rôznych období nezávislého Fínska. Vybrala zástupcov modernizmu fínskošvédskeho (Hagar Olssonová, Solveig von Schoultzová) či fínskeho (Veijo Meri), ale aj Claesa, fínskošvédskeho literárneho „exhibicionistu“ Henrika Tikkanena či irackého spisovateľa Hassana Blasima, ktorý síce píše po arabsky, ale už trinásty rok žije vo Fínsku. Diela niektorých z autorov v preklade do slovenčiny ešte nevyšli (Hagar Olssonová, Runar Schildt, Yrjö Kokko a Helvi Juvonenová). Zo súčasných autorov prinášame po prvý raz poviedky Tuomasa Kyröa, Marsihy Rasi-Koskinenovej a ďalších.
Výberom chcela zostavovateľka priblížiť niektoré tendencie fínskej literatúry. Je tu vojnová próza, ale tiež rozprávky, ktoré majú čo povedať deťom aj dospelým (klasickú rozprávku, ktorú napísal Yrjö Kokko), literárne autobiografie aj básne velikána Larsa Huldéna či Mirkky Rekolovej.
Číslo je doplnené výberom z maďarského kultúrneho a literárneho časopisu Jelenkor, ktorý nám poskytol texty zo svojej databázy vlani, keď bolo Slovensko hlavným hosťom každoročného knižného festivalu v Budapešti. Vtedy Jelenkor uverejnil viaceré ukážky z diel slovenských autorov a „na oplátku“ ponúkol tie svoje. Z básnickej tvorby maďarských autorov prinášame ukážky z diela dvoch básnikov a literárnych historikov mladšej strednej generácie Istvána Vörösa (1964) a Gábora Scheina (1969), z prózy ukážku z diela aj u nás veľmi dobre známeho Pála Závadu (1954), Zsófie Bánovej (1957) a Lászlóa Darvasiho (1962).